História obce Mikulášová

V severnej časti Nízkych Beskýd leží obec Mikulášová, ktorá bola založená v druhej polovici 14. stor. na zákupnom práve usadlíkmi so šoltýsom Mikulášom a bola súčasťou Makovického panstva, čo potvrdzuje aj najstaršia písomnosť z r. 1414, v ktorej uhorský kráľ Žigmund potvrdil šľachticom Cudarovcom vlastníctvo majetkov na spomínané dedičné panstvo. V súpise dedín sa uvádza aj Mikulášová pod názvom Myklosuagasa. Cudarovci sa v snahe o ďalšie osídľovanie svojho panstva dostali do finančných ťažkostí, a preto boli nútení časť svojho panstva v r. 1414 zálohovať Jánovi Bubekovi z Plešivca. V súpise zálohovaných dedín sa Mikulášová nespomína. V r. 1415 kráľ Žigmund donáciou znova potvrdil Cudarovcom držbu makovického panstva, i v r. 1416, keď ich do tohto majetku voviedla jágerská kapitula. V súpise dedín sa spomína aj Mikulášová. Portálnou daňou v r. 1427 boli sedliacke domácnosti zdanené od 16 port, čím sa obec zaradila medzi menšie obce makovického panstva. V dôsledku vpádu poľských vojsk v r. 1492 došlo k značnému úbytku obyvateľstva a v obci zostali len 3 obývané sedliacke domácnosti a rodina šoltýsa, ktorému patril mlyn. V obci zostali 21 usadlostí opustených. Mikulášová ešte začiatkom 16.stročia patrila medzi slovenské roľnícke obce na Makovickom panstve, ale koncom 16. stor. sa postupne usadzovali noví obyvatelia – rusíni. V r. 1600 bolo v dedine 13 obývaných poddanských domov, mlyn, kostol a fara. Počtom obyvateľov patrila Mikulášová k menším obciam. V r. 1787 žilo v obci 372 obyvateľov, v r. 1828 v 61 domoch 474 obyvateľov. Koncom 19. a zač. 20. stor. bol zaznamenaný úbytok obyvateľov v dôsledku hromadného vysťahovalectva. Obyvatelia obce sa zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a tkaním konopného plátna a súkna. Obec nepretržite patrila k Makovickému panstvu až do r. 1848. V 18. stor. bol postavený drevený kostolík, ktorý v r. 1931 bol prevezený do Bardejovských Kúpeľov. V r. 1926-1930 bol v obci postavený nový dvojvežový kostol v historizujúcom slohu s prvkami staroruského baroka.

Z heraldicko-sfragistických prameňov sa zachoval odtlačok pečatidla z r. 1787 na písomnosti z 13.decenbra 1787. Obecné pečatidlo používal richtár na potvrdzovanie obecných písomností. Nám neznámy rytec aj do tohto typária vtlačil svoj „rukopis“, podobne ako v mnohých pečatidlách obcí širokého okolia. Typický výrazný perlovec oddeľuje kruhopis do pečatného poľa. V kruhopise je uvedené: : SIGIL :: NIKLYOVA :: 1787 : (Pečať Mikulášová) a v pečatnom poli je vyobrazená žena v klobúku nesúca v pravej ruke košík s hubami. V r. 1868 si dala obec vyhotoviť nové typárium s úplne iným motívom. Zachované pečatidlo sa nachádza v zbierke pečatidiel Šarišského múzea v Bardejove. Z hľadiska výtvarného je nové typárium jednoduché, strohé a po umeleckej stránke nie veľmi hodnotné. Rytec v pečatnom poli vyobrazil pluh položený na oráčine. Týmto symbolom poukázal na jeden z najdôležitejších poľnohospodárskych úkonov – orbu. V kruhopise je v maďarskom jazyku nápis: NIKLYOVA KOZSÉG HIV.(atal) PECSÉTJE 1868 (úradná pečať obce Mikulášová)

Pri tvorbe návrhu obecného erbu sme vychádzali zo staršej historickej predlohy, a preto erb obce Mikulášová v popise znie: V modrom štíte doprava pootočená zlatovlasá striebroodetá žena v striebornom, červenou stuhou ozdobenom klobúku, v zlatej červenolemej zástere a červených topánkach, oboma rukami držiaca zlatý košík so striebornými hubami so zlatými klobúkmi. Vlajka obce Mikulášová pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej(2/8),červenej(1/8),modrej(2/8), červenej(1/8) a žltej (2/8).Vlajka má pomer 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Použitá literatúra: Uličný F.: Dejiny osídlenia Šariša, Košice 1990